Skoro každý z nás čítal, či aspoň pozná knihu „Veľký cirkus“ od slávneho Clo-Clo, Pierra Clostermanna, v ktorej popisuje svoju službu v RAF. Priznám sa, toho času som ju aj ja hltal a obdivoval príbehy hlavného hrdinu. Najviac sa mi páčila kapitola „Boj v stratosfére“ o zostrelení výškového prieskumného messerschmitta nad námornou základňou Scapa Flow. O to väčšie bolo sklamanie v Clo-Clo, keď som pred niekoľkými rokmi našiel reportáž s britským pilotom S/Ldr. Ianom Blairom, z ktorej vysvitá, že príbeh toho boja si Clo-Clo jednoducho prisvojil. Skutočný hrdina príbehu boj popísal nasledovne:
„Medzi januárom a marcom 1944 bola 602. sq. stiahnutá od 2.TAF a odoslaná na Orknejské ostrovy. Náš výcvik pokračoval ďalej a navyše sme museli udržiavať hotovosť pre prípad nepriateľskej leteckej činnosti nad námornou základňou Scapa Flow.
Bol som (20.2.1944 – pozn.) v hotovosti, keď bol vyhlásený poplach (scramble). Okamžite sme vyštartovali s mojou „dvojkou“ (F/Lt Bennets – pozn.). Akonáhle sme už boli vo vzduchu, dostali sme vektor 085, ktorý nás mal naviesť na nepriateľský stroj blížiaci sa od nórskeho pobrežia. Moje lietadlo, Spitfire HF Mk.VII výborne stúpalo, 2200 stôp/min (670,5m/min) vo výške nad 25.000 stôp (7620m).
Čoskoro sme spozorovali kondenzačné čiary smerom z východu, vystúpali sme vyššie, pričom sa nepriateľské lietadlo, ktoré bolo nižšie, asi na 38.000 stopách (11.582m), rozhodlo vrátiť sa smerom k Nórsku. Po získaní ďalšej výšky som začal strmhlavý útok. Spitfire sa pritom veľmi zrýchlil a hrozilo, že nepriateľa predletím. Aby som tomu zabránil, musel som ubrať plyn. Moja „dvojka“ to nedokázala urobiť, preto ma predletela. Keď bola v streleckej pozícii, začala strieľať, ale zlyhali jej zbrane (letel so Spitfire Mk.VI). Rýchlo som sa priblížil na 180 yardov (165m) a vypálil som dávku. Po priblížení na 140 yardov (128m) som vystrelil znova a pravé krídlo nepriateľského lietadla sa rozpadlo na trosky a lietadlo sa zrútilo do mora. Nebolo vidieť žiadne známky toho, že by pilot prežil. Nastavili sme kurz pre návrat na základňu.
Moja dvojka mi zavolala cez rádio, že si všimla, že mi uniká glykol. Okamžite som prestal stúpať a spomalil som, aby som nezadrel motor a pritom uchoval čo najviac chladiacej zmesi (podľa rád odborníkov z Rolls Royce). Moja dvojka zostala so mnou a nastavili sme kurz do Skaebrae.
Keď som zistil, že sa do Skaebrae nedostanem, rozhodol som sa pristáť na najbližšej pevnine, ktorým bol Stronsay, malý ostrov v súostroví Orkney. Určil som si miesto na pristátie, ktorým bolo rašelinisko a hladko som na ňom pristál. Po pristátí som zavolal rádiom svoju dvojku, že je všetko v poriadku. Mal som narazený nos a obidve oči zaliate krvou. Vybral som k asi 20 yardov (18m) vzdialeného domčeku, kde mi otvorila stará pani, ktorá hneď vedela (hovorila len galsky), že má zavolať miestneho lekára, ktorý veľmi rýchlo aj dorazil.
Celkom som vystrelil 216 nábojov kal. 20mm a 673 nábojov kal. .303 (7.69mm). Odstránenie poškodeného Spitfira z ostrova trvalo 3 týždne. Neskôr popoludní pre mňa priletel Pierre Clostermann s Tiger Moth-om poskytnutým zo Stronsay – toto bola jeho jediná účasť v tejto operácii. Kontrolné stredisko na základni RAF v Kirkwall bolo vynikajúce. Dostal som poďakovanie od veliaceho dôstojníka Kráľovského námorníctva.
Na základe vyššie uvedenej operácie spracoval Pierre Clostermann svoj príbeh v jednej z kapitol svojej knihy „Veľký Cirkus“, napriek tomu, že sa zúčastnil len môjho prevozu späť k jednotke.“
Ďalšou zaujímavosťou príbehu je, že Ian Blair dosiahol tento zostrel na Spitfirovi Mk.VII, DU-G, MD114, ktorý bol vďaka kódu dlho priraďovaný k 312. československej peruti. Zhodou okolností a náhod však bol rovnaký kód pridelený a staničnej letke (Station Flight) so základňou na Orknejských ostrovoch. O tom, že nemohol byť v žiadnom prípade pridelený 312. peruti svedčí aj fakt, že na spomínanú základňu bol pridelený 24.12.1943, kým 312-ka sa na ostrovoch zdržiaval v lete 1943.
-LaV-